Suzie

Život je tak vyčerpávajúci. A pri tom tak krásny! V tom zhone si väčšinou ani nevšimneme krásy, ktoré sa kolo nás mihajú ako keď idete v aute, pozeráte von z okna, ale okolie je tak blízko, že nestíhate a vidíte iba farebné šmuhy pred očami. Presne pre toto zatvárame naše unavené oči, ukladáme hlavu do sladkej nevedomosti a utápame sa vo všednosti.

Ale keď túžite, keď tak veľmi chcete nezatvárať oči a dívať sa na tie farby a krásy, keď sa snažíte spomaliť, zistíte, že už nemáte síl, že nevládzete a to vás ubíja. Znova pocítite potrebu ponoriť sa do spánku, do rýchlosti a nevšímať si ničoho okrem pravidelnosti vášho nádychu a výdychu. A keď sa to snažíte premôcť, vyciciava to z vás život. Adrenalín stúpa, neudrží sa a nastupuje stres. Potom aj stres to z vás ťahá. Tú silu, tú energiu, tú radosť z toho, že ste to predsa len dokázali a ukázali svetu, že sa to dá. Dá sa nájsť krása v tomto svete. Lenže v miernom opojení zúfalstva zisťujete ako to vlastne je. Že všetko to bol sen. Že predsa len ste zatvorili oči. Nevládzete.