Suzie

Milujem dážď a les...mám chuť spojiť to dokopy a ísť sa prejsť do lesa v daždi. Do toho môjho lesa...ktorý je krásny i zaplavený slnkom i tak trošku zaplakaný. Ísť na svoje tajné miesta plné pokoja a tajomna.

Škoda, že nemám možnosť ich navštíviť. Teraz. V meste ťažko nájsť les. Nevidieť ho za rohom, nehrá s nami skrývačku.

Ale viete čo je úžasné? Že sa dokáže len tak zjaviť na mojej posteli, keď zatvorím oči.

Za to ho milujem. Len tak si príde a celú ma pohltí do tej svojej melancholickej nálady ako keby nič. Zas ma vedie na známe miesta, dokonca i tam kde som objavila schody do neba. Len tak letmo sa dotýkajú oblohy.

Zas a znova vo mne prebúdza to hravé dieťa s krásou v očiach a núti ma bádať po všedných veciach a dívať sa na ne ,,inak"... Krásne...Ako na tie žlté zvončeky... Všimli ste si toho leoparda ukrytého v nich? 

A všimli ste si niekedy aký je bodliak krásny? Neverila som. Už verím.

Aj tomu, že hmyz dokáže byť krásny a zaujímavý. Najmä v lese je ich toľko druhov. A niektoré dokonca hrajú farbami dúhy akoby bola celá patrila im.

Ja a les máme dôverný vzťah. Dáva mi energiu a ja mu dávam svoju lásku. Objímam ho. Objímam stromy. Voniam ich drevo. Milujem vôňu lesa.

Príďte sa niekedy poprechádzať do lesa. Pohltí vás a nepustí. Je to proste láska na celý život. Ale i zodpovednosť. Nenechávajte v lese odpadky. Les treba chrániť. Pre nás. Pre naše deti. I pre deti ich detí. Zachovajme jeho tajomno.